Rozšírená zodpovednosť výrobcu za textil v EÚ a čo naozaj vyžaduje

K tejto téme kolujú dve nesprávne odpovede a každá tvrdí opak. Podľa jednej je EPR pre textil stále iba návrh a môže počkať. Podľa druhej EÚ vytvorila jednotnú registráciu, ktorú značka vybaví raz a má hotovo. Ani jedna neobstojí po desiatich minútach s právnym textom.

Overte rozsah výrobkov, trh a dátumy uplatňovania podľa aktuálneho právneho textu. Povinnosti konkrétneho projektu konzultujte s kvalifikovaným poradcom.

Čo sa zmenilo a čo nie

Ide o smernicu (EÚ) 2025/1892 z 10. septembra 2025, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade. Je prijatá, uverejnená a platná. Nevytvára však systém na úrovni EÚ, s ktorým by výrobca priamo komunikoval: je to smernica, takže členským štátom hovorí, čo majú zapracovať do vlastného práva.

Oba dátumy sa oplatí citovať z textu, nie ich počítať. Rámec sa často opisuje tak, že členským štátom dáva dvadsať mesiacov na transpozíciu a tridsať mesiacov na spustenie systémov, a keď sa tieto mesiace rátajú od nadobudnutia platnosti, vyjde v oboch prípadoch dátum o deň skôr. Smernica dátumy uvádza sama a práve tie treba používať. Celé znenie nájdete na EUR-Lex.

Dve úrovne a prečo je v tomto rozlíšení celá téma

Úroveň EÚ hovorí, čo musí existovať. Na národnej úrovni sa výrobca registruje, podáva výkazy a platí. Horná úroveň nemá žiadnu prevádzkovú časť.

Smernica ukladá členským štátom, aby výrobcov urobili zodpovednými za výrobky uvedené v jej novej prílohe IVc, určuje, čo musia príspevky pokryť, vyžaduje, aby každý členský štát viedol register, aby výrobcovia poverili organizáciu zodpovednosti výrobcov a aby sa poplatky modulovali podľa kritérií udržateľnosti. Sú to pokyny pre dvadsaťsedem zákonodarných zborov.

Z toho vyplýva veta, ktorú sa oplatí zapamätať. Výrobca žiada o registráciu v každom členskom štáte, v ktorom prvýkrát sprístupňuje dotknuté výrobky. Stanovuje to článok 22b ods. 2 a preto neexistuje jedna registrácia, ktorú by stačilo vybaviť.

Na ktoré výrobky sa rámec vzťahuje

Rozsah určuje príloha IVc, ktorá výrobky uvádza podľa kódov kombinovanej nomenklatúry, nie iba podľa opisu. Pri odevoch je situácia jednoznačná: uvedená je celá kapitola 61, odevy a odevné doplnky, pletené alebo háčkované, a celá kapitola 62, rovnaké výrobky, ktoré nie sú pletené ani háčkované. Bežné odevy teda do rámca patria už z definície.

• Odevy a odevné doplnky, pletené alebo háčkované aj ostatné, ako celé kapitoly
• Bytový textil: posteľná, stolová, toaletná a kuchynská bielizeň; prikrývky a cestovné deky; záclony, závesy, interiérové rolety a drapérie; ďalšie bytové doplnky
• Pokrývky hlavy druhov, ktoré príloha uvádza
• Obnosené odevy a iné obnosené predmety
• Kožené odevy a doplnky a obuv v druhej časti prílohy, ktorá pokrýva výrobky, ktorých hlavnou zložkou nie je textil

Prvá časť prílohy obsahuje spresnenie, ktoré sa oplatí čítať pozorne: vzťahuje sa na textilné výrobky a odevy na použitie v domácnosti alebo na iné použitie, ak sú svojou povahou a zložením podobné výrobkom na použitie v domácnosti. Tento test posudzuje, čo výrobok je, nie kto ho kupuje ani ktorým predajným kanálom sa predáva. Nič v ňom neoslobodzuje odev preto, že bol predaný firme.

Jeden praktický dôsledok prílohy postavenej na kódoch KN: registrácia v národnom registri vyžaduje uviesť kódy KN výrobkov, ktoré chcete na daný trh uvádzať, takže niekto musí sortiment zatriediť. Ide o colné zatrieďovanie a tento sprievodca sa oň nepokúša. Komisia môže prijímať aj delegované akty, ktorými prílohu IVc zosúladí s kombinovanou nomenklatúrou, takže zoznam nie je nemenný.

Registre a čo registrácia obnáša

Každý členský štát zriadi register výrobcov a výrobcovi smie povoliť prvé sprístupnenie dotknutých výrobkov iba vtedy, ak je v ňom zaregistrovaný on alebo jeho splnomocnený zástupca. Registrácia je teda podmienkou predaja, nie formalitou vybavenou dodatočne.

Komisia má do 17. apríla 2027 prijať vykonávacie akty, ktoré stanovia harmonizovaný formát registrácie. Spoločný formát pre národné registre je skutočná úľava, spoločným registrom však nie je: žiadosť sa stále podáva v každom členskom štáte.

Registre sú zároveň nástrojom, ktorým sa rámec dá vymáhať voči predajcom so sídlom mimo daného trhu. Trhoviská a poskytovatelia fulfilment služieb k nim majú bezplatný prístup a zodpovedajú za to, že pred prevzatím tovaru skontrolujú záznam predajcu, čím sa z registrácie stáva podmienka obchodovania, nie povinnosť na papieri. Ako to funguje a čo to znamená pre firmu, ktorá predáva z inej krajiny, opisuje článok kto je výrobca.

Na čo sa príspevky používajú

Označenie „recyklačná daň“ je nesprávne v oboch častiach. Nie je to daň, lebo v národných systémoch opísaných tu ide o príspevok platený prevádzkovateľovi systému, nie štátu, a nefinancuje sa z neho iba recyklácia.

• Zber použitých a odpadových dotknutých výrobkov vrátane triedeného zberu na účely prípravy na opätovné použitie a recyklácie
• Preprava vyzbieraného materiálu na triedenie
• Triedenie, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie a zneškodňovanie a rovnaká práca, ktorú v rámci systému zberu vykonávajú subjekty sociálnej ekonomiky
• Prieskum zloženia vyzbieraného zmesového komunálneho odpadu
• Poskytovanie informácií vrátane kampaní o udržateľnej spotrebe, predchádzaní vzniku odpadu, opätovnom použití, oprave, recyklácii a zneškodňovaní
• Zber údajov a podávanie správ príslušným orgánom
• Podpora výskumu a vývoja v oblasti dizajnu výrobkov a predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním s deklarovaným cieľom rozšíriť recykláciu z vlákna na vlákno

Smernica tieto náklady v zásade aj obmedzuje: pokryté náklady nesmú presiahnuť to, čo je potrebné na nákladovo efektívne poskytovanie týchto služieb, a musia sa medzi zúčastnenými stranami stanoviť transparentne. Členské štáty môžu navyše rozhodnúť, že výrobcovia pokryjú aj náklady na dotknuté výrobky, ktoré skončia v zmesovom komunálnom odpade namiesto triedeného zberu.

Organizácie zodpovednosti výrobcov

Organizácia zodpovednosti výrobcov je definovaná ako právnická osoba, ktorá v mene výrobcov organizuje plnenie ich povinností, a to finančne alebo finančne aj prevádzkovo. Podľa tejto smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby výrobcovia takú organizáciu poverili plnením svojich povinností, takže rámec počíta s kolektívnou cestou.

Tieto organizácie potrebujú povolenie príslušného orgánu a musia preukázať odbornosť v odpadovom hospodárstve a udržateľnosti podľa kritérií, ktoré stanoví členský štát. Toto povolenie je dôležité pre to, ako ich materiály čítať.

Ekomodulácia

Príspevky sa majú určovať podľa hmotnosti a v prípade potreby aj podľa množstva výrobkov a potom sa modulujú. Kritériá modulácie sú presne dané: požiadavky na ekodizajn prijaté podľa nariadenia o ekodizajne, ktoré sú najdôležitejšie pre predchádzanie vzniku textilného odpadu a jeho spracovanie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, spolu so zodpovedajúcimi metodikami merania, alebo iné právo EÚ s harmonizovanými kritériami udržateľnosti.

Členské štáty môžu vyžadovať aj moduláciu zameranú na postupy ultrarýchlej a rýchlej módy, a to podľa výslednej životnosti výrobku, doby jeho použiteľnosti po prvom používateľovi a príspevku k uzatváraniu cyklu. Ide o právomoc podľa uváženia, nie o požiadavku, a je to jedno z miest, kde sa národné systémy rozídu najzreteľnejšie.

Jedna pasca stojí za pomenovanie. Certifikácia udržateľnosti automaticky neznižuje príspevok. Národný systém znižuje poplatky podľa kritérií, ktoré sám uznáva, a ak konkrétny certifikát výslovne neuznáva, jeho držanie na príspevku nič nemení. Čo certifikácia preukazuje a čo nie, opisuje článok overovanie tvrdení o certifikácii.

Dva fungujúce národné systémy a prečo sa nezhodujú

Silným argumentom proti tomu, aby sa na to pozeralo ako na jednu povinnosť EÚ, je, že dva členské štáty prevádzkujú EPR pre textil už roky a nezhodujú sa v tom, čo pokrýva. Oba opisujeme ako národné príklady, nie ako pravidlá EÚ.

Francúzsko

Francúzsko má systém pre textil, bytový textil a obuv, ktorý vznikol dávno pred smernicou. Rámcuje ho zákon proti plytvaniu a o obehovom hospodárstve a podrobnosti upravuje súbor prevádzkových špecifikácií na aktuálne obdobie. Akreditovaný prevádzkovateľ systému, Refashion, bol schválený medzirezortnou vyhláškou a pre odvetvie spravuje členstvo, hlásenia a príspevky.

• Na koho sa vzťahuje, určuje národný test: systém za uvádzajúceho na trh považuje firmu, ktorá ako prvá fakturuje francúzsku DPH za dotknutý výrobok určený koncovým spotrebiteľom. Je to logika francúzskeho systému, nie definícia EÚ.
• Menované kategórie sú výrobcovia alebo objednávatelia predávajúci pod vlastným menom alebo značkou, dovozcovia, distribútori private label a online predajcovia alebo trhoviská vrátane tých, ktoré sú usadené v zahraničí.
• Trhoviská majú vlastnú povinnosť: získať jedinečné identifikačné číslo predajcu tretej strany, alebo výrobky tohto predajcu nahlásiť samy.
• Výrobky sa rátajú aj vtedy, keď sa rozdajú. Systém zahŕňa tovar darovaný v profesionálnom alebo propagačnom kontexte vrátane darov zamestnancom a predaja zamestnancom.
• Výrobky určené výlučne na profesionálne použitie sa uvádzajú ako vylúčené, spolu s oblečením úplne z kože alebo prírodnej kožušiny a s kusmi, ktoré vznikli upcyklovaním výlučne z materiálov z druhej ruky.
• Modulácia funguje a vyvíja sa. Vyhláška z augusta 2026 zaviedla prirážku viazanú na trvanlivosť a spojenú s priemyselnými a obchodnými praktikami, so zverejnenou metodikou.

Holandsko

Holandský systém platí od 1. júla 2023 a jeho dodržiavanie vymáha národná inšpekcia. Rozsahom sa od francúzskeho výrazne líši.

• Spotrebiteľské oblečenie, pracovné oblečenie a bytový textil, napríklad stolová, posteľná a domáca bielizeň, sú zahrnuté. Pracovné oblečenie je uvedené výslovne.
• Obuv zatiaľ zahrnutá nie je. Druhý vládny program obehovej textilnej politiky ohlasuje, že obuv bude do systému zaradená, očakáva sa to v roku 2027.
• Úprava sa vzťahuje na novo vyrobené výrobky, takže predajcovia textilu z druhej ruky pripraveného na opätovné použitie sú mimo nej.
• Výrobcovia sa ohlásia národnému orgánu a potom každý rok podávajú výkaz za predchádzajúci rok. Od augusta 2026 musia vykazovať aj informácie o zbere, opätovnom použití a recyklácii vyradených výrobkov.
• Vstup do kolektívnej organizácie je zatiaľ voľbou, nie jedinou cestou, a pôsobí viac ako jedna organizácia. Výrobcovi, ktorý vstúpi, vybavuje ohlásenie a výkazy táto organizácia.
• Bezplatné vrátenie musí byť možné. Výrobcovia musia zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli použitý textil odovzdať bezplatne počas celého roka, pričom spôsob si môžu zvoliť.

Triedený zber je iná povinnosť

Skoršia zmena tej istej smernice o odpade už uložila členským štátom zaviesť triedený zber textilu do 1. januára 2025. Táto povinnosť sa často uvádza, akoby šlo o predčasný príchod zodpovednosti výrobcov. Nejde.

Značka môže pôsobiť v členskom štáte, ktorý má triedený zber od roku 2025, a stále tam ešte nemať povinnosť výrobcu, pretože druhý stĺpec ešte neprišiel. Opačný prípad ukazujú Francúzsko a Holandsko: oba stĺpce tam fungujú už roky.

Spätný odber a čo ním nesplníte

Dobrovoľný spätný odber je dobrá vec, ale súlad s predpismi to nie je. Značka, ktorá má v predajniach zberný box, sa tým nikde nezaregistrovala, nič nevykázala ani neprispela do systému a v správe o udržateľnosti by sa tieto dve veci nikdy nemali zamieňať.

Rámec ani nevyžaduje, aby každá značka preberala odevy na vlastnom pulte. Smernica zveruje systém zberu organizáciám systému, ktoré musia zbierať dotknuté výrobky bez ohľadu na ich materiálové zloženie, stav, značku či pôvod. Čo musí výrobca robiť s fyzickými miestami na vrátenie, je národná otázka. Holandský systém napríklad od výrobcov vyžaduje zabezpečiť bezplatnú možnosť vrátenia, spôsob však necháva na nich.

Kde táto téma končí a začínajú iné režimy

Každý má vlastný rozsah, vlastnú zodpovednú stranu a vlastné dôkazy. Splnenie jedného nezodpovie žiadnu z ostatných otázok.

• Bezpečnosť výrobkov rieši, či je odev bezpečný, a venuje sa jej článok GPSR pri odevoch. Úlohy hospodárskych subjektov sú tam definované v inom predpise a na tento sa neprenášajú.
• Súlad s chemickými predpismi rieši, čo je vo výrobku (pozrite si súlad s chemickými predpismi). Čistý protokol zo skúšky nehovorí nič o zodpovednosti za koniec životnosti.
• Označovanie textílií rieši, čo musí byť na výrobku uvedené, v článku označovanie a súlad s predpismi v EÚ. Etiketa s vláknovým zložením nie je registrácia.
• Obaly sú samostatný režim so samostatnými výkazmi a hmotnosť výrobku nie je hmotnosť obalu. Postup balenia opisuje špecifikácia balenia.
• Ekodizajn rieši, ako bol výrobok navrhnutý. S touto témou sa prelína, pretože sa z neho berú kritériá modulácie, je to však iné nariadenie s inými povinnosťami a nie je to to isté ako digitálny pas výrobku.
• Zodpovednosť výrobcu rieši, kto platí, keď sa výrobok vyradí. Tomu sa venuje táto stránka. Ďalšie pravidlo upravuje, či sa nepredané zásoby smú vôbec zničiť skôr, než sa dostanú k spotrebiteľovi, a recyklácia sa tam považuje za zničenie, nie za riešenie. Pozrite si zákaz ničenia nepredaných odevov.

Pred vstupom na trh

Prvú otázku ľudia často vynechávajú. Predaj v EÚ nie je postavenie na trhu, členský štát áno. Tá istá mikina s kapucňou môže v troch krajinách pri jednom rámci priniesť rôzne odpovede, a to znamená, že rámec funguje tak, ako bol navrhnutý, nie že zlyháva.